prispievatelia

Thierry Darnaudet

Thierry Darnaudet sa narodil vo Francúzsku v roku 1964. Krajinu opustil v roku 1989, aby sa stal dobrovoľníkom u Sestier Matky Terezy v indickom meste Kalkata. O pár mesiacov neskôr rozbehol program pre deti z ulice, siroty a túlavé deti. Od tej doby žije v Kalkate, kde prevádzkuje dva internátne domy a školu pre deti. Počas pobytu v Kambodži v roku 1994 sa oboznámil s prípadmi sexuálneho zneužívania kambodžských detí, ktorého sa dopúšťali zahraniční pedofili. V tom istom roku založil mimovládnu organizáciu Action pour les enfants – APLE vo Francúzsku. V roku 2003 založil APLE v Kambodži spolu s ministerstvom zahraničných a sociálnych vecí a otvoril projekt PROTECT, ktorého cieľom je skúmať a nahlasovať kambodžským a zahraničným úradom činným v trestnom konaní prípady sexuálneho zneužívania maloletých.

Príspevok >> Chudoba a korupcia

 

Marcelo Fernandez

Marcelo Fernandez získal svoj lekársky diplom na Univerzite v Rosariu v Argentíne v roku 1993 a jeho medicínsku rezidentúru absolvovanú v nemocnici Dr. Clementa Alvareza v tom istom meste nasledovalo štúdium HIV imunológie vo Francúzsku. V roku 1998 sa pridal k Lekárom bez hraníc a pracoval v Guatemale, kde poskytoval starostlivosť deťom a dospelým infikovaným HIV. V roku 2001 začal v kambodžskom Phnom Pehn s Lekármi bez hraníc pracovať na projekte AIDS ako zdravotnícky koordinátor kambodžského programu na liečbu dospelých a detí. V roku 2003 sa zúčastnil na rozvoji prvej asociácie užívateľov antiretrovirálnych liekov ľudí žijúcich s HIV/ AIDS v celej Kambodži. V roku 2006 pracoval ako klinický koordinátor vedeckých testov tuberkulózy a HIV v tejto krajine. V súčasnosti je zástupcom lekárskeho riaditeľa pre HAIVN (Harvard Medical School AIDS Initiative in Vietnam – Iniciatíva Harvardskej lekárskej školy vo Vietname) založenej v Hanoji. K HAIVN sa pridal v septembri 2007, aby pozdvihol vzdelávanie ohľadom liečby HIV/AIDS a antiretrovirálnej terapie pre zdravotníckych pracovníkov vo Vietname. Vzdelávanie sa skladá z klinického mentorstva, ako aj z kurzov pozostávajúcich z prednášok a prípadových diskusií. HAIVN tiež podporuje Vietnamské ministerstvo zdravotníctva vo vývoji osnov, pokynov a postupov týkajúcich sa HIV/AIDS.

Príspevok >> Chudoba a AIDS

Eric Nerrienet

Eric Nerrienet (47) sa narodil vo Francúzsku. Svoje doktorské štúdium absolvoval na Pasteurovom Inštitúte v Paríži na oddelení biológie retrovírusov vedenom profesorkou Francoise Barre-Sinoussimovou. Jeho štúdium zamerané na genetickú rozmanitosť HIV a príbuzných vírusov u nehumanoidných primátov ho priviedlo k životu a práci v subsaharských afrických krajinách v rokoch 1994 až 2004. Od roku 2005 pokračuje v juhovýchodnej Ázii vo svojom výskume rozmanitosti HIV a jeho vplyvu na diagnostiku a liečbu smerom k zdokonaleniu diagnostiky a lekárskej starostlivosti o deti a dospelých infikovaných HIV.

Príspevok >> Chudoba a AIDS

 

Václav Havel

Václav Havel je český spisovateľ a dramatik, jeden z prvých hovorcov Charty 77, vedúca osobnosť politických zmien v novembri 1989, bývalý prezident Československej socialistickej republiky a Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, posledný prezident Česko- Slovenska a prvý prezident Českej republiky. V novembri 1989 sa stal vedúcim predstaviteľom „Nežnej revolúcie“. Do čela následného občianskeho hnutia sa postavili študenti a umelci. Na stretnutí v „Činohernom klube“ 19. novembra 1989 bol Havel ustanovený za vodcu „Občanského fóra“ a ako jeho kandidát bol 29. decembra 1989 ešte komunistickým Federálnym zhromaždením zvolený po 40 rokoch za prvého československého nekomunistického prezidenta. Havel je určitou ikonou boja za slobodu a demokraciu. Bývalá ministerka zahraničných vecí USA Madeleine Albrightová o Havlovi pri jeho odchode z politiky prehlásila: „Prezident Havel urobil český národ hrdým, i ja som vďaka nemu hrdá na to, že som sa ako Češka narodila. Myslím si, že bude veľmi chýbať na medzinárodnej scéne. Pre mnoho ľudí na celom svete znamená slovo ‚Havel‘ a ‚Čech‘ jedno a to isté. Havel položil Prahu a celú Českú republiku na mapu doby po studenej vojne.“

Príspevok >> Chudoba a sloboda

Renata Kalenská

Renata Kalenská (36) pracuje v médiích od roku 1997. Deset let připravovala pro Lidové noviny profilové rozhovory s politiky a významnými osobnostmi, nyní píše pro časopis Týden. Za svoji práci získala novinářskou Cenu Ferdinanda Peroutky. Kromě toho se podílela i na natáčení dokumentů o Pavlu Dostálovi a Jiřině Šiklové. Kalenská vydala sbírku rozhovorů Rozhovory na konci milénia, beletristické knihy Vybledlo a Udělej motýla, knihy pamětí Lexikon Otakara Motejla a Jan Saudek na útěku. Nyní dokončuje knihu o členovi Plastic People of the Universe Vratislavu Brabencovi. Na základě rozhovorů Kalenské režisér J. A. Pitínský napsal a na scéně brněnského Ha-Divadla uvedl divadelní hru Renata Kalenská, Lidové noviny. Kalenská je svobodná, má ročního syna Mikuláše.

Príspevok >> Chudoba a sloboda

Jiřina Šiklová

Jiřina Šiklová (74) je česká socioložka a publicistka. V roce 1956 vstoupila do KSČ, v roce 1968 podepsala 2000 slov a o rok později stranu opustila. Následovala perzekuce, práce uklízečky a sociální pracovnice na geriatrii. Šiklová byla jednou z nejvýznamnějších disidentek, významně se podílela na distribuci samizdatů do zahraničí. Podepsala Chartu 77. Perzekuce Šiklové vyvrcholila obviněním z podvracení republiky a jejím uvězněním v roce 1981. Po listopadu 1989 založila katedru sociální práce na filozofické fakultě a Gender Studies. V roce 1995 získala ocenění Žena Evropy za svůj přínos integraci Evropy, o čtyři roky pozdějí jí prezident Václav Havel udělil Medaili za zásluhy I. stupně. Šiklová napsala knihyDeník staré paní a Dopisy vnučce. Jiřina Šiklová je rozvedená, má syna a dceru.

Príspevok >> Chudoba a ženy

John Vink

Johnovi Vinkovi sa tak ako viacerým iným fotoreportérom, ktorí začali pracovať v 70. rokoch a dozreli v rokoch 80., zunovali apokalyptické príbehy o „treťom svete“ publikované v časopisoch. Namiesto premýšľania o dejinách v čierno-bielom kontexte, Vinkovou taktikou bolo od 80. rokov naopak ukázať divákovi, čím sú nám iné miesta a kultúry blízke, keďže sú súčasťou celej štruktúry sveta, a definovať fotografa ako len ďalšieho účastníka denného kolobehu, ktorého úlohou je predstaviť nám ich. Narodený v roku 1948, Vink študoval fotografiu na univerzite La Cambre v Bruseli a v roku 1971 začal pracovať ako nezávislý fotograf. Od polovice 80. rokov sa začal venovať
dlhodobým projektom, prvý bol realizovaný v Taliansku v rokoch 1984 – 88. Do pozornosti verejnosti sa Vink dostal v roku 1986, keď bol ocenený prestížnou cenou W. Eugena Smitha za humanistickú fotografiu, ktorú získal za „Vodu v Saheli“, dvojročný dokumentárny projekt o hospodárení s vodou vo vidieckych a mestských oblastiach, zahŕňajúcich migrujúcu aj usídlenú populáciu Nigeru, Mali, Burkiny-Faso a Senegalu. V roku 1986 sa pridal k agentúre Agence Vu v Paríži, neskôr v rokoch 1987 až 1993 pracoval na „Utečencoch vo svete“, rozsiahlej správe o živote v utečeneckých táboroch v Indii, Mexiku, Thajsku, Pakistane, Maďarsku, Iraku, Malawi, Bangladéši, Turecku, Sudáne, Chorvátsku, Hondurase a Angole. Série fotografií boli neskôr publikované knižne (Photonotes collection) a v elektronickej forme na CD a stali sa predmetom výstavy v parížskom Národnom centre fotografie. V roku 1993 sa John Vink stal nominantom agentúry Magnum Photos, od roku 1997 je stálym členom.

Príspevok >> Boj o pôdu

Martin Bandžák

Martin Bandžák sa narodil v Bratislave. Fotografovaniu sa venuje od svojich 20 rokov. Vo svojich fotografických projektoch sa zameriava na každodenný život marginalizovaných skupín spoločnosti, ktoré čelia humanitárnym krízam alebo iným konfliktom. Jeho fotografické práce zahŕňajú príbehy ľudí z Kambodže, Konga, Haiti, Indie, Kene, Sudánu a iných krajín. V roku 2003 získal čestné uznanie na Czech Press Foto za reportáž „AIDS v Kambodži“. V roku 2001 spolu s Denisou Augustínovou založil humanitárnu organizáciu Magna Deti v núdzi. Od roku 2002 delí svoj domov medzi Phnom Penh a Bratislavu. V roku 2008 vydal prácu, súbor fotografií o Kambodži – Stratené životy.

Príspevok >> Zdravotníctvo v Kongu, chudoba a zdravie, Haiti 12.01.2010

Denisa Augustínová

Denisa Augustínová sa narodila v Bratislave. V roku 2001 spoluzakladala organizáciu Magna Deti v núdzi. Zúčastnila sa a stála pri implemetácii väčšiny jej misií vo svete. Väčšinu roka pôsobí v Kambodži, kde Magna Deti v núdzi (od roku 2003) realizuje projekty zamerané na HIV/AIDS a podvýživu a odkiaľ koordinuje rozvojové a humanitárne aktivity organizácie vo svete. V roku 2007 ako Architect of the Future prezentovala svoje vízie riešenia problematiky podvýživy vo svete na konferencii Waldzell. Vlastným povolaním je sociálna pracovníčka.

Príspevok >> Chudoba a vojna

Baruch Myers

Baruch Myers sa narodil v r. 1964 v štáte New Jersey v USA. Študoval kompozíciu v preduniverzitnom programe na Juilliard School of Music, neskôr na University of Michigan School of Music, kde získal bakalársky titul. Náboženské štúdiá začal v r. 1983, za rabína bol vysvätený v r. 1990. Pred príchodom na Slovensko pôsobil ako pedagóg v Argentíne a Veľ kej Británii. V r. 1993 bol menovaný za rabína Židovskej komunity na Slovensku. V r. 2000 založil s manželkou Chanou Slovenské židovské vzdelávacie centrum, ktorého je riaditeľom. Spolu s manželkou vychováva 12 detí.

Príspevok >> Chudoba a náboženstvo

Christine Chaumeau

Christine Chaumeau je novinárka. Medzi rokmi 1995 a 1999 žila v Kambodži, kde pracovala pre rôznu anglickú a francúzku tlač. Publikovala pre L'Express, Telerama, National Geographic a iné. Ako novinárka pôsobí v Courrier International, kde publikovala mnohé príspevky o kambodžskej spoločnosti.Napísala knihu s kambožských filmovým režisérom Rithy Panhom "La machine Khmer Rouge", publikovanú v roku 2003. Rovnako režírovala dva dokumentárne filmy s Brunom Carettom "Chroniques rouge-amer", v roku 1999, et "Entre justice et paix", v 1998.

Príspevok >> Chudoba a pôda

 

Saša Salmela

Saša Salmela (1980) je divadelná dramaturgička, fínčinárka a znova začínajúca spisovateľka. Momentálne sa snaží žiť ekologicky a eticky v meste Jyväskylä v strednom Fínsku. Narodila sa v Bratislave, kde takmer do dvadsiatichdvoch rokov i žila na rovnakej adrese. Potom sa presťahovala do Prahy, čím začal jej migračný maratón s priemernou jednou zmenou adresy ročne. Je z toho už mierne unavená a premýšľa, či a kde by sa usadila.

Príspevok >> Chudoba a Slovensko

Ďuro Balogh

Ďuro Balogh (1975) je ilustrátor a grafický dizajnér žijúci v Bratislave. Po štúdiu grafického dizajnu na VŠVU v Bratislave tam niekoľko rokov pôsobil ako asistent, neskôr pracoval v reklamnej agentúre ako art director. V súčasnosti pôsobí na voľnej nohe ako ilustrátor a grafický dizajnér. Vo svojej ilustrátorskej tvorbe sa venuje predovšetkým detskej a reklamnej ilustrácii a karikatúre. Je spoluzakladateľom asociácie ilustrátorov (www.asil.sk), organizácie propagujúcej mladú slovenskú ilustráciu.

Príspevok >> Chudoba a Slovensko