chudoba
Väčšina svetovej populácie a národov žije v chudobe. Prečo je tomu tak? Stačí viniť chudobných ľudí, že sú nezodpovední, leniví, a že robia zlé rozhodnutia? Sú za to zodpovedné ich vlády? Tieto a iné príčiny chudoby a nerovnosti sú bezpochyby skutočné. Ale hlbšie a globálne príčiny chudoby sú často menej diskutované.
fotografické eseje
Haiti 12.01.2010
Haiti je najchudobnejší štát západnej pologule, úplne závislý od potravinovej pomoci OSN. Krajinu trápi tiež nestabilná politická situácia a veľká zločinnosť. V posledných 20 rokoch zažila krajina krvavé prevraty aj
intervenciu amerických vojakov. Dvanásteho januára 2010 zasiahlo Haiti masívne zemetrasenie v sile 7,0 stupňa Richterovej stupnice. Epicentrum zemetrasenia sa nachádzalo vo vnútrozemí, 15 kilometrov na západ od hlavného mesta Port-au-Prince, kde žije vyše 750.000 ľudí. Išlo zrejme o najničivejší úder v oblasti za posledných dvesto rokov. Jeho malá hĺbka (iba desať kilometrov) zrejme zvýšila ničivý potenciál otrasov. Do 24. januára
nasledovalo ešte 52 otrasov so silou 4,5 stupňa Richterovej stupnice alebo vyššou. Na skaze sa podpísala aj chudoba Haiti, mnohé budovy boli totiž postavené z nekvalitných, ľahkých materiálov. Oficiálny počet potvrdených obetí zemetrasenia je 230.000, odhaduje sa okolo 300.000 zranených a milón bezdomovcov. 250.000 domov a 30.000 komerčných stavieb sa zrútilo alebo boli vážne poškodené. Panamerická rozvojová
banka (IDB) informovala, že zemetrasenie sa pravdepodobne stane najničivejšou katastrofou v modernej histórii. Rekonštrukcia postihnutých oblastí by totiž podľa odhadov IDB mala stáť až 14 miliárd dolárov.
intervenciu amerických vojakov. Dvanásteho januára 2010 zasiahlo Haiti masívne zemetrasenie v sile 7,0 stupňa Richterovej stupnice. Epicentrum zemetrasenia sa nachádzalo vo vnútrozemí, 15 kilometrov na západ od hlavného mesta Port-au-Prince, kde žije vyše 750.000 ľudí. Išlo zrejme o najničivejší úder v oblasti za posledných dvesto rokov. Jeho malá hĺbka (iba desať kilometrov) zrejme zvýšila ničivý potenciál otrasov. Do 24. januára
nasledovalo ešte 52 otrasov so silou 4,5 stupňa Richterovej stupnice alebo vyššou. Na skaze sa podpísala aj chudoba Haiti, mnohé budovy boli totiž postavené z nekvalitných, ľahkých materiálov. Oficiálny počet potvrdených obetí zemetrasenia je 230.000, odhaduje sa okolo 300.000 zranených a milón bezdomovcov. 250.000 domov a 30.000 komerčných stavieb sa zrútilo alebo boli vážne poškodené. Panamerická rozvojová
banka (IDB) informovala, že zemetrasenie sa pravdepodobne stane najničivejšou katastrofou v modernej histórii. Rekonštrukcia postihnutých oblastí by totiž podľa odhadov IDB mala stáť až 14 miliárd dolárov.
1/2010
Partneri projektu
