Stretol som ženy s novorodencami zadržiavané v pôrodniciach šesť mesiacov po pôrode, pretože neboli schopné zaplatiť za zdravotnícke služby. Videl som umierajúcich pacientov bez pomoci, lebo zdravotnícky personál štrajkoval. Kráčal som cez prázdne nemocničné izby, kde úplne chýbalo vybavenie. Napriek tomu, že je po vojne, zničený zdravotnícky systém zapríčiňuje, že 45 000 ľudí mesačne, z toho polovica detí mladších ako päť rokov, stále umiera, väčšina v dôsledku chorôb, ktorým sa dalo predchádzať (malária, zápal pľúc, hnačka alebo podvýživa). Hospitalizovaní pacienti si musia zaobstarávať vlastné lieky a niekedy dokonca aj zdravotnícky materiál, potrebný pre ich liečbu. Lekárne verejných zdravotníckych štruktúr sú často prázdne, alebo v najlepšom prípade podzásobené, a ak si pacienti chcú dopriať lieky, nemajú inú možnosť než sa obrátiť na neoficiálne zdroje, ktoré sú nákladné, neregulované a niekedy nebezpečné. Systém účtovaných poplatkov na mieste je jednoducho nad možnosti väčšiny obyvateľov Konga. Demotivovaný zdravotnícky personál pracuje za almužnu a zvyšuje si plat z príspevkov pacientov. Táto mimoriadne nedostačujúca a nákladná služba je spôsobená tým, že verejný sektor je v úpadku.