Prum Samros žije s manželkou a šiestimi deťmi v malej slamenej chatrči pri špinavej ceste v meste Bavel v severozápadnej Kambodži. Dom je okrem zopár roztrúsených kusov majetku prázdny. Sedemročná dcéra Pruma Samrosa odoberá z dreveného uhlia pod hrncom na varenie ryže. „Viete, takmer nič nám neostalo, lebo sme sa päťkrát sťahovali za posledných sedem rokov,“ hovorí Prumova manželka Vanna. Poobzerá sa okolo seba a vezme do ruky sekeru, jediný nástroj, ktorý im ostal po všetkých sťahovaniach. Ukazujú na svoj pozemok, zarastené pole len zopár metrov za ich skromným domovom. Odmínovacie tímy a ich psi práve objavili na poli nevybuchnutú bombu a pripravujú detonáciu. „Dúfam, že tu už budeme môcť ostať navždy,“ hovorí Vanna so slabým úsmevom. Uplynulých sedem rokov cestovala rodina Prumovcov po krajine a hľadala miesto, kde by sa usadili, kde by sa naplnil sľub o vlastníctve kúska zeme. Toto je to najlepšie, čo sa im podarilo nájsť: podmínované pole na bývalej frontovej línii, vzdialené kilometre od najbližšej dediny.